Choď na obsah Choď na menu
 


Ako postupovať pri krotení vašich operených miláčikov

5. 5. 2009

1. FÁZA: Umiestnenie klietky v byte, udomácnenie a denný režim vtáka

     Každý chovateľ papagájov sa snaží svojho operenca naučiť určitým rôznym kúskom a zvykom. To je mnohokrát aj dôvod ich chovu, ako domáci miláčik. Treba si však uvedomiť niekoľko zásadných faktov. Čím viac sa stane vtáčik závislí na chovateľovi, tým viac času si od neho dožaduje, čo môže byť v dnešnej uponáhľanej dobe problém. Ak sa chovateľ pre nedostatok času prestane venovať vtákovi, môže sa to nepriaznivo odraziť na psychickom a fyzickom zdraví vtáka. Často sa v chove stretávame s prípadmi trhania si peria až do holých miest, čo môže byť dôsledok stresu, alebo psychickej choroby vtáka. Chovateľ by si mal preto zvážiť do akej mieri pripustí interakciu medzi človekom a zvieraťom. Je dobré ak sa vtáčik chová v páre, vtedy nehrozí psychické naviazanie zvieraťa na človeka, pretože zviera má druha, ktorý je prirodzeným interakčným činiteľom.
    
Ja som si zadovážil pár forpus coelestis. Boli veľmi ustráchaní a bojazliví. Po vpustení do klietky skákali splašene a panicky, keď niekto prešiel okolo klietky. Doporučujem klietku umiestniť na pokojné miesto. Pozor na prievan, vták môže uhynúť. Ja som ju mal blízko počítača v izbe kde trávim voľný čas a spím. Vtákov mám vo svojej blízkosti.

Obrázok

     Prvé dni sa pohybujeme okolo klietky pomaly, aby sme ich zbytočne neplašili. Dôležité je aby sme im dali čas udomácniť sa. Moji zverenci sa ako tak udomácnili za dva dni. Po týchto dňoch pokoja, vtákov postupne zvykáme na ostatných členov rodiny tak, že deti sa v izbe hrajú, osoby sa pohybujú, môžu sa vtákom prihovárať z primeranej vzdialenosti, ktorú určia sami vtáci, ale klietky a vtákov sa nedotýkajú. Snahou je zvyknúť vtákov na ruch, ktorí spôsobujú členovia rodiny behom dňa v byte.

Obrázok

     Je dobré naučiť vtákov určitému dennému režimu. Napr. ráno výmena papiera, ako podstielky do klietky, kŕmenie, výmena vody. Pri výmene podstielky sa moje forpusy plašili asi mesiac, ale potom sa to ukľudnilo. Dôležité je aby to bola pravidelná činnosť, ktorú sami vtaci začnú očakávať. Času im treba dopriať toľko, koľko potrebujú. Klietku som však vtákom neotváral tri týždne na výlet po izbe, aby som nemal problém z ich navrátením do klietky.

Obrázok

     Ak sa vták udomácni, zvykne si na prostredie a na našu osobu, deti v domácnosti, tak že sa v ich prítomnosti neplaší, ale pokojne sedí na bydle, doporučujem na určitý čas v dni napr. na štyri hodiny, klietku otvoriť a nechať vtáky preletieť sa po byte. Aby nepoškodzovali nábytok, nesadali naň, doporučujem použiť vtáčí strom, ktorý v prvých dňoch postavíme čo najbližšie ku klietke, postupom času vzdialenosť medzi klietkou a stromom môžeme zväčšiť. Nie je to nutné, lebo vtáci budú robiť kruhové lety po izbe pričom si sadnú vždy na strom alebo na klietku.

Obrázok

Obrázok

     Ja nikdy neotváram klietku po zotmení, lebo vtáci sa uložia na strom na noc, na ktorom potom spia do rána. Vtáky nikdy nenaháňame, nechytáme násilím do ruky, lebo stratíme ich dôveru. Vždy sa im milo prihovárame a voláme ich po mene. Denný režim  pozostávajúci z čistenia klietky, pravidelného kŕmenia a preletu je potrebné dodržiavať, pretože vták ma dobrú kondíciu z pohybu,  ktorý sme mu povinný umožniť, je zdravý a spokojný a nie je v strese. Papagáje svoju nespokojnosť dajú na vedomie širokému okoliu krikom. Ak má dobré podmienky a je spokojný príjemne štebotá.  Ak vták zvládne 1. fázu prejdeme k 2. fáze krotenia.

     V klietke by mali mať vtáci pocit istoty, preto do priestoru klietky zasahujeme čo najmenej. Vtáci ju považujú za svoj domov teritórium a nachádzajú v ňom ochranu a potravu, preto sa po lete po byte vždy do klietky vracajú.

2. FÁZA: Krotenie vtáka

     Po aklimatizácií vtáka v byte a v klietke, môžeme prejsť na zložitejšie cviky, ktoré môžeme zvládnuť vtedy, ak vtáka presvedčíme o tom že nám môže dôverovať. Z mojej skúsenosti viem, že každý živý tvor dokáže vycítiť našu lásku.
     Návyk na ruku chovateľa patrí k prvým krokom. Ako na to? Veľmi jednoducho. Cez maškrty, ktoré majú vtáci radi. Pozor na tuky, ktoré maškrty obsahujú, spôsobujú obezitu zvlášť u malých druhov. Pri podávaní maškrty nerobíme ostré pohyby. Vtáka touto činnosťou zaťažujeme len krátko, ale každý deň. Najskôr viditeľné maškrty, ktoré vták vidí, väčšie zrno pšenica, ovos, slnečnica. Snahou je upútať pozornosť vtáka na ruku s maškrtou. Potom na malé zrniny proso, ktoré vták nevidí ale snaží sa zobáčikom zistiť či medzi prstami niečo nie je.

Obrázok

     Príchod za maškrtou je druhým krokom, ktorý musí vták zvládnuť. Sami budete vidieť pokroky, vták bude ruku hľadať sám a neskôr k nej prichádzať. Ak začne prichádzať, už z maškrtou nechoďte až k nemu, ale držte ju od neho trochu ďalej, on príde k vám a vezme si ju. Moje forpusy majú radi slnečnicu, nikdy jej však veľa nedávam. Najskôr som ich kŕmil len v klietke, potom aj mimo na vtáčom strome.

Obrázok

Dotyky pri kŕmení je tretím krokom, ktorým sa snažíme získať si dôveru vtáka. Dotyky peria vtáka sú jemné pri kŕmení. Používame iba jednu ruku ktorou kŕmime. Neustále vtáka voláme po mene a milo sa mu prihovárame. Táto fáza je prípravou na sadnutie si vtáka na ruku.

Obrázok

Obrázok

     Sadnutie si vtáka na ruku je takou malou satisfakciou za náš úspech. Pri tomto nácviku použijeme obe ruky tak, ako na obrázku. V jednej je maškrta a druhá pomocou prsta tvorí bydlo, na ktoré si ma vták sadnúť.

Obrázok

     Jednotlivé fázy nácviku by sa nemali preskakovať, dôležitá je postupnosť a pravidelnosť. Každodenná starostlivosť, nácvik v krátkom intervale vám prinesie úspech v podobe odmeny, ktorú vám vráti váš operený miláčik dôverou, prítulnosťou k vám. Tieto fázy platia samozrejme pre vtákov, ktorí nie sú odchovávaní ručne, ale prirodzeným spôsobom pod rodičmi. Vtáci ručne odchovaní majú už návyk na ruku budovanú od mala. Ľudská ruka je nositeľka potravy a bezpečia. Ruka by sa mala preto využívať len na tieto činnosti.
     Myslím si že každý vták je individualitou, vyžaduje si iný prístup a potrebuje na zvládnutie jednotlivých krokov aj rôzne dlhý čas. Môj forpus „Bojko“ samček tieto fázy zvládol asi za mesiac. Samička „Bojka" je v druhej fáze druhého kroku, prichádza za maškrtou. Rešpektuje ma, v mojej blízkosti pokojne sedí aj vonku z klietky, príjme potravu z ruky, niekedy aj príde po ňu prejde pár krokov. Dotykov sa bojí, myslím si že je to tým, že si pamätá naháňačku po klietke, keď som ju kupoval. Samček bol chytený do ruky hneď, ani si to poriadne neuvedomil, ale samička nie, tá sa nedala. Chovateľ použil aj rukavice. Pri kúpe mali šesť mesiacov. Tým nechcem povedať, že chovateľ ktorí mojich zverencov odchoval je zlým chovateľom, naopak je dobrý odborník, ak sa mu podarilo ich rozmnožiť. Chcem len upozorniť na následky naháňačiek vtákov, ktoré môžu skončiť nielen fyzickou ale aj psychickou ujmou vtáčika. Momentálne majú moji zverenci cca osem mesiacov.


3. FÁZA: Prílet na ruku

     Rád by som bol, keby všetky moje vtáky ktoré chovám prileteli ku mne, ak je to potrebné. To je cieľ tohto cvičenia. Je potrebné zvládnutie druhej fázy. Ak vtáčik vyjde na ponúkaný prst, vzdialenosť medzi vtákom a prstom postupne zväčšujem. Vtáčik musí doslova priletieť za maškrtou. Pozri obrázok. Asi po týždni tohto nácviku som bol na vzdialenosti pol metra. Viac nechcel preletieť, ale dúfam že sa to zmení. Dôležité pri jednotlivých cvikoch je rešpektovať individualitu vtáka, jeho správanie a dopriať mu dostatok času. Je to živý tvor a váš kamarát, rešpektujte ho.

Obrázok

Obrázok

     Asi  po mesiaci tréningu vtáčik priletel na ruku za maškrtou z troch metrov. V súčasnosti už samček prilieta na prst ruky aj bez maškrty, stačí ho len zavolať. Samička je oveľa plachejšia, ale spolu pomaly plachosť prekonávame. 

     Aj napriek tomu, že Vaši operenci budú mať vtáčí strom, budú skúmať okolie a všetko hrýzť zobáčikmi. Mojí operení zverenci radi sadajú na rám obrazu, alebo na atramentovú tlačiareň, záclony, ktoré radi ničia. Ak nechcete aby ničili Váš nábytok, alebo iné zariadenie bytu, dajte to vtákom na vedomie ráznym povelom "nie" a odožente ich z tohto miesta novinami, alebo k nim pomaly chodte s povelom "nie" tak, aby vták odletel a sadol si inam napr. na vtáči strom. Vtáci si to časom uvedomia a tento povel budú považovať za zákaz. Ja im dovolím sadať na luster, ale nedovolím im špiniť na zem, kde sa im zachce. Pravidlá stanovte a dbajte aj na ich dôsledné dodržiavanie a vyhnete sa rôznym nepríjemnostiam. Budete v pohode tak Vy,  rodina, ako aj Vaši okrídlení miláčikovia.

    Dúfam, že som vám ponúkol dostatok nápadov a rád, ako postupovať v krotení vašich zverencov, a budem rád ak niektoré postupy a rady aj využijete. Prajem vám hodne trpezlivosti a pekných chvíľ s vašimi operenými miláčikmi.

Ľubomír M.

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.